Stalo se
Nový spirituál pro královéhradeckou diecézi
Nový spirituálem pro zasvěcené panny a kandidátky v královéhradecké diecézi se stal
P. Jiří Heblt (viz kontakty). Vyprošujeme mu pro jeho službu hojné Boží požehnání.
Jubileum zasväteného života v Ríme očami zasvätenej panny
V dňoch 8.-10. októbra 2025 sme cestovali na púť do Ríma pri príležitosti Jubilejného roka a zúčastnili sme sa programu, ktorý organizovalo Dikastérium pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života (skrátene ho tu budeme označovať ako dikastérium). Program dikastéria je vždy riadne hutný od skorého rána až do večerných hodín. Tohto programu sa na rozdiel od iných rokov mohli zúčastniť aj osoby hľadajúce svoje povolanie.
Zo Slovenska a Čiech nás cestovalo 15 spolu s o. Tomášom Kramplom. Cestovali sme z rôznych miest, ale podarilo sa všetkým pricestovať na ubytovanie Da Paolo al Vaticano približne 10–15 minút od Vatikánu. Ako sa hovorí, všetky cesty vedú do Ríma, a tak sa stalo aj v našom prípade. Hneď cez cestu bol kostol Chiesa di San Gregorio VII. Hneď po príchode do Ríma, ako sme vystúpili na letisku, nás čakala milá situácia. Pre štrajky v doprave, ktoré sú tam na bežnom poriadku, vlaky nešli, chceli sme nastúpiť na „Shuttle bus“, kde milá Talianka kričala: „I make the rools!“, čo v preklade znamená „Ja určujem pravidlá.“ Veľmi nás to pobavilo, možno práve pre jej osobnosť ju každý rešpektoval. Takže s cestovným poriadkom by sme veľmi nepochodili.
Na ubytovaní nás už čakala Katarína Žolnírová, ktorá nás informovala o aktuálnej situácii v čakaní v radoch, či do Vatikánu alebo pred Svätou bránou, tiež nás čakal rad do Vatikánskych múzeí. Prvý deň sme sa doobeda mali zúčastniť audiencie s pápežom na námestí sv. Petra, žiaľ, ráno sa nám už nepodarilo dostať do úradu Vatikánu a vyzdvihnúť si visačky. Pre množstvo ľudí nás už karabinieri posielali priamo na kontroly, a tak sa nám podarilo dostať pod obrazovku priamo k zábrane. Ako ľudí v sektore pribúdalo, zrazu otvorili sektor a posielali nás do sektoru, ktorý bol bližšie k bazilike, a my sme napriek všetkým udalostiam mohli sedieť a vychutnávať si príjemné slnko, akoby tieto miesta boli určené pre nás z Božej vôle. Aj napriek tomu, že v októbri bolo u nás už chladnejšie, v Ríme bolo príjemné letné počasie, len rána boli chladné. Poobede sme navštívili Vatikánske múzeá, bohaté na históriu, viaceré z nás veľmi túžili navštíviť zvlášť Sixtínsku kaplnku (https://www.museivaticanitickets.com/).
O 19:00 sa začínala večerná vigília v bazilike sv. Petra, ktorej predsedal kardinál Ángel Fernández Artime, proprefekt Dikastéria pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života. Nasledujúci deň sme začínali sv. omšou o 10:30 na námestí sv. Petra a obed sme si dali v Burger Kingu, ktorý bol plný zasvätených osôb. V tomto týždni určenom pre zasvätené osoby prišlo do Vatikánu približne 16 tisíc zasvätených z celého sveta. Aby sme sa mohli zúčastniť programu organizovaného dikastériom, potrebovali sme si vyzdvihnúť visačky, ktoré sme nosili celú dobu. Ako sme si ich vyzdvihovali na Via della Conciliazione 7, stretli sme sa s ďalšími zasvätenými pannami z Paraguaja (Izabela) a Konga (Perpetua). O 15:00 sa začal náš program, ktorý bol rozdelený na rôzne miesta podľa druhu zasvätenia (náboženské inštitúty, kontemplatívne inštitúty, sekulárne inštitúty, Ordo Virginum, nové formy, spoločnosti apoštolského života). Zasvätené panny boli v Novej synodálnej sieni (ako sa vstupuje do Auly Pavla VI. na poschodí). Zasvätených panien malo pricestovať približne 230 z celého sveta, skutočne bola plná sieň, na záver nám o. Tomáš spravil spoločnú fotku a ja som sa snažila každej darovať prívesok aj s popisom v štyroch jazykoch. Niekedy nechápem Božiu matematiku, keďže 309 príveskov bolo málo. Tu sme mali možnosť stretnúť aj jedinú kandidátku z Mongolska. Tiež sme mali možnosť stretnúť aj Erinu Kinsella, Kanaďanku, ktorá vydala knihu Espoused to Christ: A Theology of Consecrated Virginity (v preklade Zasnúbená s Kristom: Teológia zasväteného panenstva). Rovnako sme náhodou stretli aj iných známych zo Slovenska, ako napr. sr. Noemi, ktorá nám prednášala na poslednom Celoslovenskom stretnutí Ordo Virginum v 2025, alebo Renátu Jamborovú, podpredsedníčku Konferencie vyšších rehoľných predstavených na Slovensku, Jozefa Pajerského či Tünde Lidiu Beke z Maďarska, alebo Agnieszku Koltuliak z Poľska a ďalších. Následne v meste pokračoval program na rôzne témy ako solidarita, starostlivosť o stvorenie alebo počúvanie volania chorých (marginalizované skupiny).
V piatok sme začínali sv. omšou o 8:00 v sále Pavla VI. Po sv. omši nasledoval program, ktorý obsahoval tanec. Prednášal P. Giacomo Costa, SJ, konzultant generálneho sekretariátu synody, no všetci sa najviac tešili na záver, ktorým bolo stretnutie so Sv. Otcom. Milé bolo pozorovať, ako jednotlivé skupiny zasväteného života v aule viedli „pesničkovú vojnu“, jedny predbiehali druhých v rôznych piesňach a výsledkom bolo, ku komu sa pridalo viac hlasov v speve. Bol to čas očakávania, čas radosti, čas jednoty, čas, keď sme sa všetci snažili naladiť na jednu vlnu, aj keď ju každý prežíval inak, čas milosti.
Obed sme si dali v meste na známej ulici Via Borga a po obede naše kroky smerovali k Svätej bráne do Baziliky sv. Petra. Pred nami bola maďarsky hovoriaca skupina, susedia. O. Tomáš rozdeľoval modlitby a žalmy počas putovania do baziliky. Tu sme obzvlášť mysleli na našu zosnulú Evku Malichovú, ktorá mala pôvodne cestovať s nami, ale rozhodla sa „doslova“ cestovať do Sv. mesta ku Kristovi. Autorka s kandidátkou Bernadette Badma z Mongolska Po prechode Sv. bránou sa začínal ďalší program, kde sme sa rozdelili do skupiniek po päť osôb a každá mala povedať niečo zo svojho života 4 pre povzbudenie druhých, zážitok s Bohom. Učili sme sa presne na sekundu hovoriť vtedy, keď máme hovoriť, a zmestiť sa do časového limitu – rovnako ako bol daný priestor mne, dať priestor aj ostatným, nikomu neubrať a nikomu nepridať. Skutočne, keď je časový limit, človek neplytvá slovami a povie podstatu, ktorú povedať chce, napr. dvoma vetami. Tiež bolo zaujímavé všímať si, že to nepodstatné sa zabudne. Potom nasledoval druhý krok, a to zdieľanie, ako táto skúsenosť na nás zapôsobila, čo to s nami spravilo, ktorý príbeh sa najviac dotkol nášho srdca. Rovnako sa to opakovalo viackrát, na rôzne témy, napr. čo nás najviac trápi, s čím sa stretávame, aký je náš život v miestnej cirkvi. A na záver sme mali spolu jednou vetou vyjadriť svoj vzťah s Ježišom ako zasvätené panny. Tieto vety sa posielali zodpovedným osobám, ktoré z nich mali vytvoriť modlitbu za Ordo Virginum, ktorá bola prednesená vo francúzštine v sobotu na Vigílii, tu je jej neoficiálny preklad:
Pane, ďakujeme Ti za veľkú radosť tohto jubilea a za univerzálne spoločenstvo s množstvom ľudí. Ako zasvätené panny sme mohli zakúsiť, ako patríme do obrovskej rodiny zasväteného života. V srdci a pamäti si uchovávame našu cestu za krížom po stopách tých, ktorí nás predišli vo viere. V srdci si uchovávame Svätú bránu, ktorá nás vedie k Otcovi. V srdci si uchovávame slová pápeža Leva, ktorý nás pozýva, aby sme boli zakorenené v Kristovi, aby sme obnovili plameň prvého povolania a boli svedkami nádeje v našom živote. Ďakujeme Ti za objavenie rozhovoru v Duchu, za skúsenosť ticha v spoločenstve radosti a zdieľania. Pane, daj nám milosť byť v škole synodality, učiť sa počúvať Ducha Svätého a druhých... Ducha, ktorý nám umožňuje zostať samy sebou, objaviť naše rozdiely a hľadať jednotu v našej rozmanitosti. Premeň náš spôsob komunikácie a náš spôsob konania, aby sme mohli byť svedkami spoločenstva. Daj nám oči, aby sme videli bratov a sestry, uši, aby sme počúvali bez súdenia, ruky, ktoré objímajú. Pomôž nám budovať mosty k ostatným. Buď požehnaný, Pane, pretože nás Spoločná fotka OV v Novej synodálnej sieni (fotil o. Tomáš) 5 voláš, a keď počúvame tvoje volanie, chápeme, že náš život je láska a služba. Buď požehnaný, Pane, pretože nás voláš na nové cesty, aby sme hľadali odraz tvojho Svetla vo svete. Buď požehnaný, Pane, za túto radosť, pretože Kristus premieňa všetko, keď mu dôverujeme. Buď požehnaný, Pane, za symfóniu komplementarity našich chariziem v našom povolaní v zasvätenom živote. Pomôž nám byť znameniami nádeje v srdci realít nášho života. Amen.
Dikastérium zabezpečuje preklad a tlmočenie do 5 jazykov (angličtina, taliančina, francúzština, portugalčina a španielčina). Podľa jazykov rozdelili večerný program v meste na jednotlivé miesta spojené s adoráciou a požehnaním. Celú dobu nás sprevádzal o. Tomáš, tak ho talianske zasvätené panny pozvali aj spolu s nami do mesta na večeru. Boli milo zaskočené, keď o. Tomáš požehnal jedlo v latinčine. Bol to príjemný večer, plný humoru a zdieľania o našej krajine, spôsoboch života, ale aj v otázkach o zasvätenom panenstve. Nie je nič lepšie ako mať informácie z prvej ruky, a tak sme sa dozvedeli, že v Taliansku je viac ako 700 zasvätených panien, v diecézach ich je tak veľa, že nemajú priestory, kde by sa všetky mohli stretnúť, preto sa stretávajú po farnostiach a pod.
V sobotu sme tiež začínali sv. omšou v Aule Pavla VI., program bol podobný ako v piatok, len bez audiencie Sv. Otca, prednášala Sr. Teresa Maya, CCVI, bývalá prezidentka LCWR (Konferencie predstavených ženských reholí v USA). Celý program sa niesol v duchu synodality, nádeji viery v Krista. Poobede program pokračoval pod vedením tímu otca Davida McCalluma, SJ, riaditeľa programu Discerning Leadership Program a člena Metodologickej komisie Sekretariátu biskupskej synody. Témou bolo budovanie mieru na našej ceste za hranicami konfliktu. Tu sme mohli vyskúšať jednu z metód, ako zvládať konflikty, krízové situácie, napätie vo vzťahoch a pod., ako riešiť konflikty evanjeliovým spôsobom, ktorý zahŕňa proces vnútornej transformácie a osvojenie si nových pohľadov, nástrojov a praktík. Vytvorili sme 6 skupinky a podľa inštrukcií o. Dávida sme sa pripravovali, riešili, zdieľali. Spoznali sme päť štýlov konfliktu, päť spôsobov počúvania, päť slovných druhov, podrobnejšie nájdete: https://discerningleadership.org/peacebuilding2025/
Záver Jubilea zasväteného života bol v Bazilike sv. Pavla za hradbami, prechod cez Sv. bránu, pozdrav a záverečná modlitba, ktorá sa mala začať o 19:00, ale pretože pápež sa presúval na námestie sv. Petra na spoločnú modlitbu ruženca, program sa posunul. Pri odchode z auly Pavla VI. sme sa spoznali s Rímankou, zasvätenou pannou, ktorá nás pre krátkosť času odprevadila až k vlaku, ktorým sme sa dostali k Bazilike sv. Pavla. Počas pozdravov sa prihovorila aj Simona Brambilla, prefektka Dikastéria pre zasvätený život a spoločnosti apoštolského života. Počas týchto pozdravov bola zapojená aj Petra Štěpančíková, ktorá niesla kotvu. Záverečnou modlitbou boli jednotlivé modlitby vytvorené počas tohto programu za každý druh zasväteného života, tu odznela aj vyššie uvedená modlitba za zasvätené panny vo francúzštine. Po týchto modlitbách zaznel slávnostný Magnifikat, kde celý Boží ľud spieval jednotne z plného hrdla, srdcia horeli radosťou, aj keď možno nepatrnou a plachou, niektoré s veľkým zápalom. Tak ako pri biblických tancoch, aj tu sa mávalo so šatkami, ktoré sme dostali. Asi takto si predstavujem anjelské chóry, ktoré spievajú na slávu Boha. Sv. omšu v nedeľu sme slávili na námestí sv. Petra, kde sa nám podarilo byť v blízkosti sv. Otca Leva XIV. Po sv. omši už mnohí cestovali, ale my sme si ešte vychutnali nedeľné poobedie v Ríme.
Našu púť sme zakončili rannými chválami v kaplnke na letisku. Pán sa skutočne stará, po našom odlete sa začal štrajk na letisku a všetky lety meškali. Prikladám aj link, kde si môžete stiahnuť a prečítať všetky dokumenty, ktoré boli prednesené počas programu, fotky a videá: https://www.vitaconsacrata.va/en/eventi/iubilaeum2025/documenti.html
V čase našej púte sme spolu s ostatnými zdieľali cez mobilnú aplikáciu nielen priebeh našej púte, ale aj rozlúčku a pohreb s Evkou Malichovou. Keďže sa Evka zúčastňovala asi všetkých zasvätení, na ktoré mohla ísť, takmer vždy sprevádzala kandidátky pri zasvätení, tak aj my sme sa s ňou rozlúčili v sprievode so zažatými lampami. Vo veľkej úcte mala sv. Terezku, a práve 1. 10. prekročila prah večnosti (týždeň pred odletom). Na pohrebe bola možnosť prečítať si svedectvá z jej života, ktorých bolo veľa. Až pri jednom z nich som si uvedomila, že nikdy o sebe nehovorila, ale vždy, keď sa s niektorou stretla, iba sa spýtala „Nepotrebuješ niečo?“ Ako prvá zo slovenských zasvätených panien nás predišla v láske ku Kristovi, už je spolu so svojim Ženíchom na svadobnej hostine. Už teraz môžeme pripravovať svoje vnútro na Jubileum 2033.
Katarína Vrtáková
Zasvěcené panny nejsou jen římskokatoličky
Rady zasvätených panien na Slovensku rozšírila Ľuba Hunáková z bratislavskej gréckokatolíckej farnosti. Svoj sľub zasvätenej panny zložila pred vladykom Petrom Rusnákom, bratislavským eparchom, na sviatok Presvätej dičky do Uvedenia Bohorochrámu 21. novembra.
Ubédíme ropzhovor s ní:
Ako ste prežívali samotný obr 2025ad a čo vo vás najviac rezonovalo v momente skladania sľubu čistoty do rúk biskupa?
Veľmi mi pomohli slová sestier karmelitánok, u ktorých som absolvovala duchovné cvičenia krátko pred obradom zasvätenia. Po ich skončení sa so mnou sestry rozlúčili slovami svätej Alžbety: „Potom cez všetky temnoty, všetky prázdnoty a všetky nemohúcnosti chcem stále hľadieť na Teba a prebývať v Tvojom veľkom svetle.“ Moje prežívanie bolo veľmi poznačené telesným vyčerpaním a chladom, ruky aj nohy som mala úplne skrehnuté. Jednoducho povedané, necítila som okrem únavy a zimy nič, avšak v momente sľubu som vnímala bázeň a úžas nad slovami: „Zaväzujem sa, s pomocou jeho milosti, stať sa až do konca svojho života nositeľkou nevädnúceho venca nebeskej slávy, ktorý sľúbil Kristus tým, čo ho milujú.“
Druhý vatikánsky koncil obnovil starobylý stav panien. Kritické hlasy hovoria, že ide o „jednočlenný kláštor“, ktorý odráža individualizmus dnešnej doby. Čo by ste odpovedali na túto námietku?
V prvom rade nejde o kláštor. Ženy, čo v túžbe po zasvätenom živote nenašli svoje miesto v kláštoroch, sa zasväcujú Pánovi, pričom ostávajú žiť vo svete. Nemyslím si, že ide o individualizmus, skôr o možnosť ponúknuť svoju jedinečnú charizmu, ktorú máme každá inú (a odrážajú to aj naše závoje, ktoré sú také rozdielne!), do služieb miestnej cirkvi. Na obrade vášho zasvätenia bolo prítomných viacero zasvätených panien. Je zvykom pozývať na obrad zasvätenia všetky? Áno, no nie všetky sa môžu zúčastniť. Moje zasvätenie sa odohralo počas sviatku, ktorý bol bežným pracovným dňom, takže na slávnosť prišlo len 6 sestier.
Koľko je na Slovensku aktuálne zasvätených panien?
Aktuálne je nás približne 40. Z toho sme iba dve východného obradu.
Stretávate sa pravidelne napríklad na duchovných cvičeniach?
Áno, stretávame sa v jednotlivých diecézach pravidelne (mesačne), v rámci Slovenska potom raz do roka; naše stretnutie trvá tri dni. Niektoré stretnutia sú medzinárodné, keď medzi nás prídu aj české, moravské, nemecké či poľské sestry. Tento rok bol mimoriadny tým, že sa mnohé z nás zúčastnili na Jubileu zasväteného života v Ríme, kde sa nás zhromaždilo veľa. Bola to veľmi povzbudzujúca skúsenosť.
Zasvätená panna by mala mať pravidlá života Bohu zasvätenej panny, ktoré schválil biskup. Máte ich aj vy. Ktoré z nich sú pre vás najpodstatnejšie?
Áno, verejne som ich čítala pri zasvätení. Ak však mám byť úprimná, najpodstatnejšie je pre mňa to, čo tam síce neodznelo, ale vyplývalo z obradu ako celku: odovzdanie svojho života vernému Ženíchovi, ktorý svojím mocným, tichým, tvorivým slovom má moc, aby ma krok za krokom viedol a pretváral do plnosti zjednotenia s Ním. Tento zväzok lásky obsahuje prísľub tajomnej plodnosti odovzdania sa…
Prejavuje sa zasvätenie aj zmenou odevu?
V sľube sa zaväzujeme, že budeme dbať o svoj zovňajšok, ale zostáva nám bežný sekulárny odev. Pri zasvätení som dostala prsteň a závoj, ktorý však nenosíme bežne, len pri veľkých cirkevných slávnostiach a pri našich každoročných stretnutiach, počas ktorých si obnovujeme sľuby.
Zasvätená panna žije vo svete a zároveň je znamením budúceho veku. Ako vyvažujete každodenné povinnosti, prácu a záväzky s kontemplatívnym, modlitbovým životom?
ažko, veľmi ťažko. Nemáme ochranu klauzúry, ktorá je na jednej strane obmedzujúca, no na druhej nasmeruje dušu na to jediné podstatné. V podstate sa to po odchode zo Svätej zeme stále ešte učím a hľadám, padám a vstávam. Východisko ponúkajú východné cirkvi: neustála modlitba či modlitba srdca, hoci nie je úplne ľahké ju dosiahnuť. Našťastie má Pán s nami trpezlivosť a uspokojí sa s každou našou snahou.
Ktoré formy modlitby – liturgické, biblické, kontemplatívne – vám najviac pomáhajú udržiavať hlboký vzťah s Kristom, ku ktorému ste sa mysticky pripútali?
Vzhľadom na svoju túžbu po karmelitánskom spoločenstve mám osobitný vzťah ku kontemplatívnym formám, ale tie sa bez biblických a liturgických nedajú uskutočniť.
Ako vnímate duchovné materstvo, o ktorom sa hovorí v pravidlách života zasvätených panien? V čom sa pre vás konkrétne prejavuje?
Duchovné materstvo je úžasný dar, nenahováram si však, že sa už u mňa prejavuje, zažila som ho však od starších sestier… Vyžaduje si to už očistené srdce!
Na aké konkrétne formy služby v miestnej cirkevnej komunite sa chcete zamerať, keďže zasvätené panny spájajú slobodu s povinnosťami voči Cirkvi?
U mňa je to jednoznačne modlitba. Túžila som aj po eucharistickej službe slabým a chorým, ale to sa, žiaľ, nepodarilo zrealizovať, podobne ako kantorská služba, ktorú som ponúkala hneď po návrate zo Svätej zeme. Medzitým sa však môj zdravotný stav zhoršil, tak asi Pán predvídal, že by som tieto služby dlhodobo beztak nemohla vykonávať.
Ako chcete dlhodobo udržiavať vernosť sľubu čistoty a života podľa evanjelia v dnešnej dobe poznačenej materializmom a spomínaným individualizmom?
My kresťania žijeme vo svete, ale nie sme zo sveta. Dnešná doba nás prevalcuje len vtedy, keď jej to umožníme v našich srdciach. Tam sa nachádzajú sklony k dobrému aj zlému, záleží na tom, ktoré budeme živiť. Vedie nás Ten, ktorý „je schopný okrem tohoto všetkého urobiť oveľa viac, ako prosíme alebo chápeme…“ (Ef 3,20)
Převzato z webu: https://www.dokostola.sk/clanky/nie-je-to-jednoclenny-klastor-bratislavska-eparchia-ma-prvu-zasvatenu-pannu
Zasvěcení v Košicích
V sobotu 6. července 2024 přijala panenské zasvěcení Ivana Németová z rukou pomocného košického biskupa Marka Forgáče v seminárním kostele sv. Antona Paduánskeho.
Srdečně blahopřejeme a vyprošujeme potřebné Boží milosti.
Fotografie a zprávu o zasvěcení lze nalézt na tomto odkazu:
https://www.ke-arcidieceza.sk/sk/aktuality/obrad-zasvatenia-panien
Zasvěcení v Ostravě
V sobotu velikonočního oktávu 2024 přijala v Ostravě panenské zasvěcení Marie Zdráhalová.
Blahopřejeme a prosíme o modlitbu!
Zprávu o zasvěcení na stránkách diecéze naleznete na tomto odkazu:
https://doo.cz/posledni-zpravy/5986-vstup-do-zasveceneho-panenstvi-je-oslavou-lasky-mezi-bohem-a-lidmi.html
Zasvěcená panna členkou Kongregace pro biskupy
Jednou ze tří žen, jmenovaných členy Konghregace pro nauku víry, je Maria Lia Zervino, členka argentinského společenství zasvěcených panen Servidoras. Radio Vatikán publikovalo rozhovor s ní:
Radost z nasazení žen ve službě univerzální církvi
Sebastián Sansón Ferrari a Francesca Sabatinelli – Vatikán
V diecézi Mar del Plata zavládla velká radost ze zprávy o jmenování Marie Lia Zervino, předsedkyně Světové unie katolických ženských organizací, členkou Kongregaxe pro biskupy. Právě v této diecézi v Argentině se Zervino velmi angažovala. Poté, co působila jako institucionální ředitelka Národní komise pro spravedlnost a mír Argentinské biskupské konference, dnes vyučuje mimo jiné církevní komunikaci na univerzitní teologické fakultě ve spolupráci s Argentinskou biskupskou konferencí.
Své jmenování přivítala s velkým překvapením a závazek, který na sebe ve službě církvi vezme, označuje za historický:
Maria Lia Zervino, jak jste přijala zprávu o jmenování?
Jako velké překvapení od Ježíše, jak to obvykle dělá Ježíš a také papež František, který nás překvapuje každý den! Takže pro mě to byla rána. Musím papeži z celého srdce poděkovat, jsem si jistá, že má radost, protože mi to řekl kardinál Ouellet (prefekt biskupského dikasteria, pozn. red.) a ten má také radost, ale je to opravdu velké poděkování, které adresuji Svatému otci. Myslím, že je to také uznání mého charismatu. Jsem sociologicky laička, ale patřím do sdružení Ordo virginum, které se jmenuje Servidoras a je argentinské, založené služebníkem Božím otcem Luisem Marií Etcheverrym Boneem. Jsme rodina zasvěcených žen ve službě církvi a to je to, co mám nyní dělat: služba univerzální církvi.
Jaký význam má z Vašeho pohledu toto poslání, které budete ode dneška v církvi vykonávat?
Myslím, že jmenování Svatého otce je něco historického, protože být součástí skupiny, která může pomáhat jmenovat biskupy, znamená být součástí sektoru církevní vlády, takže je velmi důležité, že je zde tento ženský pohled. Papež František vždycky říká ta církev a ne ten církev (v originále jsou je zde poukázáno na ženský a mužský člen – la chiesa a il chiesa - pozn. překl.), protože církev je žena, takže vložení našeho života a naší vize do této služby, je myslím něco, co je naprosto v souladu s tím, co papež řekl už na začátku svého pontifikátu, během první tiskové konference po návratu z Ria de Janeira (apoštolská cesta do Ria de Janeira na XXVIII. světový den mládeže, 28. července 2013 pozn. red.) Během letu řekl, že ženy by měly být součástí skupin, které v církvi rozhodují. A toto jmenování je událost, která potvrzuje jeho slova. A je to uznání Světovému svazu katolických ženských organizací, což jsou téměř všechny laické ženy z celého světa. Ty mi umožňují slyšet, tak, jak to slyší ony, co církev potřebuje, aby byla synodální církví. Také pro ně je to tedy určitým způsobem uznání.
13. července 2022
Italský originál na:https://www.vaticannews.va/it/vaticano/news/2022-07/maria-lia-zerbino-importanza-sguardo-femminile-governo-chiesa.html
Zemřela Zdenka Munzarová
Oznamujeme smutnou zprávu, že dne 3. 6. 2022 odešla ke svému Ženichu a Pánu naše spolusestra Zdenka Munzarová.
Zasvětila se soukromě Pánu Ježíši v r. 1954.
Dne 26.6. by oslavila 24 let oficiálního zasvěcení v Ordo virginum.
Byla jednou z prvních zasvěcených panen v České republice a má velký podíl na rozšíření infomací o tomto povolání. S laskavostí a obětavostí doprovázela řadu z nás.
Ať se po dlouhém a plodném životě zde na zemi nyní raduje u svatebního stolu se svým Ženichem v nebeském království,
Poslední rozloučení se Zdenkou a uložení do rodinného hrobu se bude konat ve středu 8. 6. 2022 v kostele v Bělé pod Bezdězem.
Nový spirituál
Novým spirituálem zasvěcených panen ostravsko-opavské diecéze se stal Mons. Jan Svoboda, farář v Českém Těšíně. Vyprošujeme mu pro jeho službu hojnost Božího požehnání.
Poslechněte si
Krátký rozhovor s první zasvěcenou pannou v ČR si můžete poslechnout v pořadu ČRo Vertikála ze dne 7. červn 2020 od 19:25 minuty. Maria je také autorkou řady překladů, která na naší stránce najdete.
https://plus.rozhlas.cz/vertikala-6483000
III. Mezinárodní setkání OV - Řím 2016
Třetí mezinárodní setkání Ordo virginum – Řím 2016
V závěru Roku zasvěceného života vyhlášeného papežem Františkem se v Římě pořádalo ve dnech 28. 1. – 2. 2. 2016 mezinárodní setkání zasvěcených osob. Toto setkání mělo jak společné části, tak speciální programy pro různé formy zasvěceného života. Za zasvěcené panny z ČR se ho účastnilo 6 sester, ke kterým se přidaly 3 ze Slovenska.
Program začínal společným modlitebním večerem na poděkování za dar povolání. Páteční společný program obětovala naše československá skupinka modlitební pouti a projití Svatou branou v bazilice sv. Petra.
Hlavním programem pak pro nás byla Mezinárodní konference zasvěcených panen, kterou hostilo Pontificio Aeteneo Antonianum. Účastnilo se ho na 600 zasvěcených panen z celého světa ze 49 zemí, 12 biskupů a 35 kněží. Přednášky, modlitby, svědectví i osobní setkání byly pro nás všechny velmi povzbuzující. Síla a krása našeho povolání byly přímo hmatatelné. Obsah přednášek bude publikován, doufáme, že v dohledné době poskytneme alespoň něco z bohatství, které jsme slyšely. Zatím jen statistické informace: před tímto setkáním obeslala Kongregace pro instituty zasvěceného života a společnosti apoštolského života všechny biskupské konference s dotazníkem ohledně ordo virginum v oblasti jejich působení. Na tento dotazník odpovědělo 42% biskupských konferencí. Z odpovědí plyne, že na celém světě žije více než 4000 zasvěcených panen v 78 státech. Průměrný věk je cca 50 let. Nejvíce zasvěcených panen žije ve Francii a Itálii – přes 600, a dále v Mexiku, Rumunsku, USA, Polsku, Španělsku, Německu a Argentině – 200 a více.